Maľovaná mapa

Maľovaná mapa Ochodnica

Katastrálna mapa

Katastrálna mapa Ochodnica

 

D3 pre Kysuce

Partnerské obce

Obec Dobrá   Gmina Mucharz

Ako triediť odpad

Ako správne triediť odpad

Páčia sa Vám stránky?
Užitočné odkazy

 

Tvorba web stránok

 

Pohrebníctvo Anna

Tvorba responzivných webstránok

Rýchle informácie

Počasie Ochodnica

História farnosti

Farnosť Ochodnica bola založená v roku 1789 a bola k nej pričlenená obec Dunajov ako filiálka. Dolina Suchá, ktorá pravdepodobne v r.1802 už patrila do Ochodnickej farnosti, pri jej vzniku, r.1789, patrila do farnosti Nesluša.


Na mieste súčasného farského kostola sv. Martina pôvodne jestvovala malá drevená zvonica, ktorá mala slúžiť ako veža nového kostola. Neďaleko nej obce Ochodnica a Dunajov zo svojich vlastných prostriedkov postavili menší kostol. Nachádzal sa na mierne vyvýšenom mieste v strede obce. Celá stavba bola z dreva. Zvonica s podobou veže, v ktorej boli 2 zvony bola umiestnená na západ od kostola. Kostol bol zasvätený sv. Žofii. Vzhľadom, že na ten istý deň pripadal sviatok sv. Jána Nepomuckého, patróna blízkej Nesluše, sviatok patróna v Ochodnici sa preložil na sviatok sv. Martina, na 11. novembra.


Novopostavený kostol sa o krátky čas ukázal ako nevyhovujúci – pretože svojou kapacitou nepostačoval, a tak musel byť v roku 1795 opäť prestavovaný. Obec v druhej polovici 19. storočia stagnovala, i keď patrila počtom obyvateľov medzi najväčšie na Kysuciach. Napriek tomu sa podarilo spoločnými silami, nákladom Náboženskej základiny a zásluhou farára Vincenta Baroša, postaviť nový a priestranný kostol neďaleko dreveného kostolíka. Projekty boli hotové už v roku 1828 no nakoniec boli stavebné práce vďaka obetavej práci veriacich ukončené až 18. júla 1872, keď bol do neho prenesený veľký oltár. Bohoslužby sa však až do jeho požehnania konali len v sakristii. Presný dátum požehnania kostola dodnes nepoznáme, ale pravdepodobne bol požehnaný ešte pred začiatkom zimy – a možno sa oprávnene nazdávať, že farský kostol v Ochodnici mohol byť požehnaný na sviatok svojho patróna – 11. novembra 1872. To, že bol nový kostol skolaudovaný sa uvádza až v listine z 8. júla 1873. V tom čase miestni veriaci zakúpili z Tešína aj píšťalový organ. Kostol je postavený v tradícii románsko – klasicistických stavieb šesťdesiatych rokov 19. storočia. Je 30 m dlhý, 12 m široký a 10 m vysoký a je z kameňa a tehál. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom je krytý valenou klenbou s lunetami. Zo staršieho inventára sa dodnes zachoval obraz svätého Martina – barokový z 18. storočia, malých rozmerov, neznámeho autora a ďalší obraz sv. Martina z pôvodného hlavného oltára (klasicistický) od Eudarda Swierkiewicza z roku 1837, v pozadí je Oravský hrad v jeho vtedajšej podobe. V roku 1904 obetavosťou veriacich a s finančným príspevkom amerických emigrantov kostol dostal novú dlažbu. V roku 1909 bol zaobstaraný súčasný hlavný oltár a dnes už nejestvujúce bočné oltáre. Do hlavného oltára boli vložené relikvie z pôvodného oltára – svätých Mansveta a Verekunda. V roku 1916 boli na vojnové účely zrekvirované tri zvony. Dva pochádzali z roku 1756 (prvý mal 120 kg a druhý 13 kg). Tretí 250 kilový zvon bol z roku 1870. Spolu s nimi zobrali aj niekoľko organových píšťal. Ľudia sa dočkali nových zvonov v roku 1925. Dopravený boli vlakom, načas boli vystavené v kostole a neskôr umiestnené do veže. Na prvom je napísané: „Následok vojny ma zničil, obetavosťou veriacich som sa vzkriesil 1925“ a na druhom: „Živých zhromažďujem, mŕtvych pochovávam, búrky rozháňam 1925“. Dodnes sú vo veži štyri zvony. V roku 1935 bol zakúpený nový (súčasný) organ od Firmy Július Guna a syn z Prešova. Ďalšie veľké opravy kostola prebehli v rokoch 1978 a 1997 – 1998. V roku 2007 boli vymenené staré hliníkové okná za nové dubové.

 

Spracoval: Marcel Baltiar
Zdroj: Miroslav Lyko – Cesta k prameňu (2007)